Nič netušiace mesto Sparta žije svojím bežným každodenným životom. Náhle sa zem zatrasie. Steny domov pukajú. Ľudia vydesene vybiehajú z rúcajúcich sa domov. Pod troskami rozpadajúcich sa budov umierajú tisíce ľudí. Smrť nerozlišuje medzi slobodnými občanmi a ich otrokmi. Traduje sa, že spartský kráľ Archidamus II. (Vládol asi 476 – 427 pr. n. l) ani v tejto chvíli nestráca duchaprítomnosť – legendy opisujú, ako nechal zvolať armádu a nariadil, aby okamžite opustila mesto. Akoby tušil, že ju zakrátko bude potrebovať. Nadchádzajúcu paniku využívajú heilóti, neslobodní obyvatelia Messenia, ktorí slúžia slobodným obyvateľom Sparty, a povstávajú proti svojim pánom.

20 000 mŕtvych? 

Opisy zemetrasenia a jeho následkov, ktoré postihlo v roku 446 pred naším letopočtom Spartu a jej okolie, sú založené na niekoľkých často nespoľahlivých historických prameňoch. Okrem spisu gréckeho historika Thukydida (medzi 460 a 455 -asi 399 pr. n.l.}, ktorý v tej dobe skutočné žil, sa jedná predovšetkým o spisy gréckeho filozofa a historika Strabona (64 pr. n.l.-19 až 24 n. l.), gréckeho cestovateľa a zemepisca 2. storočia Pausania a gréckeho spisovateľa, historika a filozofa Plutarcha (asi 46-asi 127), ktorí žili celé stáročia po tejto udalosti.

Dnes vedci odhadujú, že zemetrasenie dosahovalo sily 7,2 stupňa Richterovej stupnice. Pre porovnanie: zemetrasenia, ktoré v roku 2010 vo februári zničilo novozélandskej mesto Christchurch, malo silu “len” 6,3 stupňa Richterovej stupnice. Počet obetí sa potom odhaduje na 20 000. Nie je ale možné určiť, koľko ľudí zomrelo pri samotnom zemetrasení a koľko pri následných nepokojoch.

Následky zemetrasenia prispeli k rastu nedôvery medzi Spartou a stále mocnejším Aténami. Thukydides, kronikár Peloponézskej vojny, píše, že rada gréckych mestských štátov vysiela do Sparty svojich vojakov, aby pomohli jej obyvateľom potlačiť vzburu heilótu. Atény posielajú približne 4000 pešiakov hoplitov vyzbrojených dvojmetrovými kopijami pod velením aténskeho politika a vojvodcu Kimona (okolo 510-449 pr. n. l.), ale obyvatelia Sparty poslali ich kontingent domu, zatímeo ostatným bolo dovolené zostať.

To spôsobuje v Athénách značné rozhorčenie a Atény zavrhujú spojenectvo so Spartou. Keď bolo v Sparte povstanie heilótov potlačené, tak Atény dokonca prijímajú utečencov, ktorým dovoľujú usadiť sa v Naupactu, na strategickom mieste v Korintskom zálive. Pošramotené vzťahy medzi Aténami a Spartou sa už nikdy nezlepšily a prehlbujúca sa nevraživosť vyvrcholí v roku 431 pred naším letopočtom vypuknutím peloponézskej vojny, ktorá končí až v roku 404 pred naším letopočtom víťazstvom Sparty a jej Peloponézskeho spolku.

Súhrn

■ Spartské zemetrasenie
■ Kedy: 464 pr. n. I.
■ Kde: dnešné Grécko
■ Zaujímavosť: Zemetrasenie viedlo k povstaniu neslobodných obyvateľov Sparty, heilótov, a vo svojom dôsledku k peloponéským vojnám.