Čím to je, že Buddhovo učenie prifahuje čoraz viac fudí a aj milióny obyvateľov západného sveta fascinuje meditácia a hládanie vnútornej rovnováhy? V októbri 2002 sa v rakúskom Štajerskom Hradci konala Kalačakra za svetový mier, obrad tibetských buddhistov pod vedením štrnásteho dalajlámu. Zúčastnilo sa na ňom asi 15 000 ľudí z celého sveta a medzi nimi nápadne veľa kresťanov. Zdá sa, že buddhizmus dnes fascinuje čoraz viac ľudí západného sveta. Okrem iných je medzi nimi prominentný herec Richard Gere a niekdajší populárny spevák Cat Stevens.

Chrám z piesku

Sedem dohola ostrihaných mníchov v oranžovožltých rúchach s napátou sústredenosťou sype na podlahu štajerskohradeckej veľtrhovej haly farebný piesok. Dalajláma osobne určil vzor mandaly: pôdorys paláca božstva Kalačakra s rozmermi 3 x 3 metre. Chrám z piesku má symbolizovať bytie, myslenie a telo. Myšlienkové putovanie touto imaginárnou budovou pomáha podľa predstavy stúpencov buddhizmu uviesť vonkajší a vnútorný svet do súladu.

Rituál trvá niekoľko dní, kým veriaci prijmú palác do svojej vnútornej pamäti. Potom sa meditačny odkaz, pre buddhistov mandala, zasa zruší. Posvätený piesok vysypali mnísi na požehnanie okolitého kraja do ned’alekej rieky Mur. Jeho odovzdaním vodnému toku chceli poskytnúť účasť na pozitívnej energii celému svetu.

Hlboká harmónia

Sotva sa nájde niekto, koho by tento obrad nedojal. Koniec koncov, všetci predsa túžime po svetovom mieri. Buddhistické rituály, ako je tento, ľudí magicky priťahujú. Je to zmes radostnej nádhery farieb, veselých ľudí a hlbokej harmónie? Priťahuje nás podivuhodná vnútorná žiara štrnásteho dalajlámu, fascinuje nás charizmatický vodca tibetského buddhizmu? Alebo sa v buddhizme skrýva nejaké iné, hlbšie tajomstvo? Kulturológovia tvrdia, že my na Západe nebudeme nikdy celkom rozumieť buddhizmu, tomuto zvláštnemu druhu východného života, myslenia, cítenia a viery. Sme vraj totiž zvyknutí myslieť racionálne a analyticky. Podstata buddhizmu sa však otvára iba v duši. Znie to záhadne a aj to záhada je. Je možné, že kulturológovia majú pravdu. Napriek tomu dovoľte, aby sme sa pokúsili aspoň čiastočne odhaliť korene tejto fascinácie buddhizmom.

Pôvod v Indií

Buddhizmus vznikol v 6. storočí pred n. 1. v Indii a jeho zrod je neoddelitel’ne spätý s menom Gautamu Siddhárthu zo šl’achtického rodu. Podl’a tradície sa narodil okolo roku 560 v indickom meste Kapilavastu blízko nepálskych hraníc. Siddhártha vyrastal bezstarostne a v dostatku, ako sa patrí na princa. Ako šestnásťročný si vzal svoju sesternicu Jašódharu.

Ustavičné pochybnosti

Siddhártha prežíval ustaviéné pochybnosti o zmysle života v prepychu na šľachtickom dvore. Veľmi silno sa ho dotkli tri stretnutia na jeho vychádzkach, ked na vlastné oči videl niečo, čo dovtedy potláčal do úzadia: utrpenie a pominuteľnosť l’udskej existencie. Siddhárta totiž stretol starca, spoznal chorého a uvidel mŕtveho. Na štvrtej vychádzke sa princ zoznámil s chudobným žobravým mníchom. Siddhárthu hlboko zasiahla jeho radostná a pokojná vyrovnanosť. Historické pramene uvádzajú, že práve rozhovor s ním ukázal Siddhárthovi cestu z jeho pochybností a depresií. Cestu chudoby a askézy — žiť bez majetku, postiť sa, málo spať, veľa meditovať.

Odvrátenie sa od bohatstva

Vo veku 29 rokov sa princ otočil chrbtom k otcovskému dvoru, opustil manželku aj novorodeného syna Ráhulu a zriekol sa slávy i majetku. „Oslobodenie od všetkého vonkajšieho vedie k vnútornému bohatstvu,” budú neskôr hlásať Siddhárthovi stúpenci. Ako človek, ktory sa všetkého vzdal, hľadal Siddhártha poučenie u hinduistickych kňazov brahmanov, u učiteľov jógy a askétov. Prísny pôst ho pripravil takmer o všetky sily, jeho potravou bolo totiž jediné zmko prosa denne. Po šiestich vyčerpávajúcich rokoch sa hľadajúcemu prihodilo niečo jedinečné, čo opäť celkom zmenilo jeho život. Pri jednej meditácii pod figovníkom v meste Bódhgaja prežil osvietenie. Siddhártha sa stane nositeľom titulu Buddha, čo znamená „Osvietený” alebo „Prebudený”.

Zmysel života

Buddha začal znovu normálne jesť a učiť o ceste z pozemského utrpenia do nirvány, stavu dokonalého pokoja. To znie veľmi slávnostne a nábožensky, ale Buddha vlastne nepodáva správu o ničom inom než o svojom hľadaní zmyslu života a o oslobodení svojej chorej duše. Podľa Buddhovho učenia dosiahne oslobodenie ten, kto udržiava rovnováhu medzi neviazaným životom a prísnou zdržanlivosťou — tak ako on. Na tejto ceste mu má pomáhať poznanie niektorých základných právd („Štyri ušľachtilé pravdy“) a aj úsilie o dodržiavanie určitých zásad („Osemčlenná cesta“).

Buddhove Štyri ušľachtilé pravdy hovoria o utrpení, o jeho príčinách a prekonaní: Utrpenie je spojenie s piatimi predmetmi pohnutia: zrodom, starnutím, chorobou, smrťou a láskou. Utrpenie vzniká zo smädu: po rozkoši, po zrode a bytí a po pominuteľnosti. Tento smäd možno odstrániť úplnym zánikom žiadostivosti. K odstráneniu utrpenia vedie Osemčlenná cesta.

Osemčlenná cesta

Ako Osemčlennú cestu Buddha odporúča: Spoznať a prekonať príčinu utrpenia. Oslobodiť ducha od všetkých negatívnych myšlienok a činov. Vyhýbať sa lži, ohováraniu a neužitočnému rozhovoru. Vyhýbať sa konaniu, ktoré sa previňuje proti piatim pravidlám správania. Tieto zásady sú: nezabíjať, nebrať, čo mi nik nedáva, neoddávať sa nestriedmej zmyselnosti, neklamať a nepiť opojné nápoje. Vyhýbať sa povolaniam, ktorých prostredníctvom sa porušuje päť pravidiel správania. Podporovať blahodarné citové pohnutia a vyhýbať sa zhubným. Kriticky pozorovať telo, city a javy mysle. Meditačným pohrúžením sa dosiahnuť sústredenie ducha.

Dosiahnutie Nirvány

Podľa Buddhovho poznania a učenia je cieľom človeka prekonať všetko pozemské a dosiahnuť nirvánu. Tomu pomáha meditácia, ktorá tvorí jadro buddhistického učenia. Na jej praktizovanie je však nevyhnutne potrebná pomoc učiteľa skúse-ného v meditácii, vhodné miesto (napríklad pod stromom, na úpätí vrchu alebo pri vchode do jaskyne) a správny čas dňa (za mimoriadne vhodný sa považuje ranný úsvit, poludnie alebo západ slnka). Dôležitú úlohu zohráva aj správne držanie tela. Človek si sedí na nohách, chrbát drží vzpriamený a oči má napoly zatvorené. Cieľom meditácie je priviesť svoje vnútro k rozletu a svoje prežívanie na vyššiu úroveň a tak hlbšie porozumieť sebe i vesmíru, rastúcim poznaním a pozitívnym správaním prekonať utrpenie a rozvíjať schopnosť pomáhať druhým. „Človek získa lepšie porozumenie pre život. Meditovanie mi pomohlo dosiahnuť pokoj duše. Neprežívam žiadny stres. Vidím svet jasnejšie, som šťastnejší a pripadá mi ľahšie obdivovať krásu prírody,” vyznáva sa japonsky buddhista Masafumi Hirata. Znie to príliš krásne, aby to mohla byť pravda. To najkrajšie však ešte len príde (a presne v tom zrejme spočíva dôvod, prečo toľko ľudí fascinuje buddhizmus): človek tomu nemusí veriť. Stačí to jednoducho vyskúšať.

Milión stúpencov v Európe

Kresťanstvo má trojjediného Boha: Boha Otca, Syna a Ducha svätého. Pre židov je Boh jeden a jediný a človek ho nesmie zobrazovať. V islame sa boh označuje ako Alah, večná tvorivá sila. Buddhizmus nemá žiadnu predstavu o bohu, pretože o absolútne si človek nemôže vytvárať žiadne obrazy. Často sa používajú pojmy ako „prázdnota” alebo „ani tento, ani onen svet”. Keďže sa buddhizmus zaobíde bez boha, často sa nepovažuje za náboženstvo, ale za filozofiu. Podl’a najnovších odhadov má buddhizmus v Európe asi milión stúpencov. V Nemecku existujú rôzne buddhistické spoločenstvá od roku 1903, v roku 1958 sa zlúčili do Nemeckého buddhistického zväzu.