Táto “strata” je prejavom zbavovania energií, ktoré vaša duša nepotrebuje. Je to vďaka energiám, ktoré vplývajú na našu zem. Človek je citlivý, viac ako si vedome pripúšťame.

Čo je dôležité si uvedomiť pri týchto momentoch samoty? Prijať fakt, že sa duša očisťuje, pretože musí, nakoľko sa energie a frekvencie z vesmíru budú neustále zvyšovať. Tento stav je prechodný. Po ňom nastúpi uvoľnenie a akoby ťažoba, ktorá vás jemne dusila a robila neistými pominie.

To je krôčik do vyššieho levelu. Obavy a neistotu vystrieda pocit sily a istoty. Oči sa otvoria a svetlo je o niečo jasnejšie ako dovtedy. Mechanizmus sa prispôsobil tejto energii. Pocit ťažoby vystrieda pocit ľahkosti. Všímajte si ľudí, ktorý vstúpia do vášho života. Zväčša po takejto zmene je komunikácia menej nátlaková, zjemnie.

Zrazu dokazovanie, vysvetľovanie zmení frekvenciu na jemnejšiu. Nie je to o strate sebavedomia, sily, ale o vyššom vnímaní frekvencií, ktoré nevyžadujú tlakové vibrácie pri prejave slova, myšlienky. Je to v poriadku.

Takže to čo sa deje, nie je vaša slabosť, ale krôčik k vašej vnímavosti, ktorá je jednoducho nutná, ak chcete mať kvalitnejší život. A verte vaše telo a myseľ to chce, lebo to chce vaša duša.

Tešte sa, že sa menia veci okolo vás… strach je energia, ktorá tu už nemá čo robiť na tejto zemi… už dávno mala byť preč… )

Krásny víkend a dník vám želám… Arin

Chrám z piesku

Sedem dohola ostrihaných mníchov v oranžovožltých rúchach s napátou sústredenosťou sype na podlahu štajerskohradeckej veľtrhovej haly farebný piesok. Dalajláma osobne určil vzor mandaly: pôdorys paláca božstva Kalačakra s rozmermi 3 x 3 metre. Chrám z piesku má symbolizovať bytie, myslenie a telo. Myšlienkové putovanie touto imaginárnou budovou pomáha podľa predstavy stúpencov buddhizmu uviesť vonkajší a vnútorný svet do súladu.

Rituál trvá niekoľko dní, kým veriaci prijmú palác do svojej vnútornej pamäti. Potom sa meditačny odkaz, pre buddhistov mandala, zasa zruší. Posvätený piesok vysypali mnísi na požehnanie okolitého kraja do ned’alekej rieky Mur. Jeho odovzdaním vodnému toku chceli poskytnúť účasť na pozitívnej energii celému svetu.

Hlboká harmónia

Sotva sa nájde niekto, koho by tento obrad nedojal. Koniec koncov, všetci predsa túžime po svetovom mieri. Buddhistické rituály, ako je tento, ľudí magicky priťahujú. Je to zmes radostnej nádhery farieb, veselých ľudí a hlbokej harmónie? Priťahuje nás podivuhodná vnútorná žiara štrnásteho dalajlámu, fascinuje nás charizmatický vodca tibetského buddhizmu? Alebo sa v buddhizme skrýva nejaké iné, hlbšie tajomstvo? Kulturológovia tvrdia, že my na Západe nebudeme nikdy celkom rozumieť buddhizmu, tomuto zvláštnemu druhu východného života, myslenia, cítenia a viery. Sme vraj totiž zvyknutí myslieť racionálne a analyticky. Podstata buddhizmu sa však otvára iba v duši. Znie to záhadne a aj to záhada je. Je možné, že kulturológovia majú pravdu. Napriek tomu dovoľte, aby sme sa pokúsili aspoň čiastočne odhaliť korene tejto fascinácie buddhizmom.

Pôvod v Indií

Buddhizmus vznikol v 6. storočí pred n. 1. v Indii a jeho zrod je neoddelitel’ne spätý s menom Gautamu Siddhárthu zo šl’achtického rodu. Podl’a tradície sa narodil okolo roku 560 v indickom meste Kapilavastu blízko nepálskych hraníc. Siddhártha vyrastal bezstarostne a v dostatku, ako sa patrí na princa. Ako šestnásťročný si vzal svoju sesternicu Jašódharu.

Ustavičné pochybnosti

Siddhártha prežíval ustaviéné pochybnosti o zmysle života v prepychu na šľachtickom dvore. Veľmi silno sa ho dotkli tri stretnutia na jeho vychádzkach, ked na vlastné oči videl niečo, čo dovtedy potláčal do úzadia: utrpenie a pominuteľnosť l’udskej existencie. Siddhárta totiž stretol starca, spoznal chorého a uvidel mŕtveho. Na štvrtej vychádzke sa princ zoznámil s chudobným žobravým mníchom. Siddhárthu hlboko zasiahla jeho radostná a pokojná vyrovnanosť. Historické pramene uvádzajú, že práve rozhovor s ním ukázal Siddhárthovi cestu z jeho pochybností a depresií. Cestu chudoby a askézy — žiť bez majetku, postiť sa, málo spať, veľa meditovať.

Odvrátenie sa od bohatstva

Vo veku 29 rokov sa princ otočil chrbtom k otcovskému dvoru, opustil manželku aj novorodeného syna Ráhulu a zriekol sa slávy i majetku. „Oslobodenie od všetkého vonkajšieho vedie k vnútornému bohatstvu,” budú neskôr hlásať Siddhárthovi stúpenci. Ako človek, ktory sa všetkého vzdal, hľadal Siddhártha poučenie u hinduistickych kňazov brahmanov, u učiteľov jógy a askétov. Prísny pôst ho pripravil takmer o všetky sily, jeho potravou bolo totiž jediné zmko prosa denne. Po šiestich vyčerpávajúcich rokoch sa hľadajúcemu prihodilo niečo jedinečné, čo opäť celkom zmenilo jeho život. Pri jednej meditácii pod figovníkom v meste Bódhgaja prežil osvietenie. Siddhártha sa stane nositeľom titulu Buddha, čo znamená „Osvietený” alebo „Prebudený”.

Zmysel života

Buddha začal znovu normálne jesť a učiť o ceste z pozemského utrpenia do nirvány, stavu dokonalého pokoja. To znie veľmi slávnostne a nábožensky, ale Buddha vlastne nepodáva správu o ničom inom než o svojom hľadaní zmyslu života a o oslobodení svojej chorej duše. Podľa Buddhovho učenia dosiahne oslobodenie ten, kto udržiava rovnováhu medzi neviazaným životom a prísnou zdržanlivosťou — tak ako on. Na tejto ceste mu má pomáhať poznanie niektorých základných právd („Štyri ušľachtilé pravdy“) a aj úsilie o dodržiavanie určitých zásad („Osemčlenná cesta“).

Buddhove Štyri ušľachtilé pravdy hovoria o utrpení, o jeho príčinách a prekonaní: Utrpenie je spojenie s piatimi predmetmi pohnutia: zrodom, starnutím, chorobou, smrťou a láskou. Utrpenie vzniká zo smädu: po rozkoši, po zrode a bytí a po pominuteľnosti. Tento smäd možno odstrániť úplnym zánikom žiadostivosti. K odstráneniu utrpenia vedie Osemčlenná cesta.

Osemčlenná cesta

Ako Osemčlennú cestu Buddha odporúča: Spoznať a prekonať príčinu utrpenia. Oslobodiť ducha od všetkých negatívnych myšlienok a činov. Vyhýbať sa lži, ohováraniu a neužitočnému rozhovoru. Vyhýbať sa konaniu, ktoré sa previňuje proti piatim pravidlám správania. Tieto zásady sú: nezabíjať, nebrať, čo mi nik nedáva, neoddávať sa nestriedmej zmyselnosti, neklamať a nepiť opojné nápoje. Vyhýbať sa povolaniam, ktorých prostredníctvom sa porušuje päť pravidiel správania. Podporovať blahodarné citové pohnutia a vyhýbať sa zhubným. Kriticky pozorovať telo, city a javy mysle. Meditačným pohrúžením sa dosiahnuť sústredenie ducha.

Dosiahnutie Nirvány

Podľa Buddhovho poznania a učenia je cieľom človeka prekonať všetko pozemské a dosiahnuť nirvánu. Tomu pomáha meditácia, ktorá tvorí jadro buddhistického učenia. Na jej praktizovanie je však nevyhnutne potrebná pomoc učiteľa skúse-ného v meditácii, vhodné miesto (napríklad pod stromom, na úpätí vrchu alebo pri vchode do jaskyne) a správny čas dňa (za mimoriadne vhodný sa považuje ranný úsvit, poludnie alebo západ slnka). Dôležitú úlohu zohráva aj správne držanie tela. Človek si sedí na nohách, chrbát drží vzpriamený a oči má napoly zatvorené. Cieľom meditácie je priviesť svoje vnútro k rozletu a svoje prežívanie na vyššiu úroveň a tak hlbšie porozumieť sebe i vesmíru, rastúcim poznaním a pozitívnym správaním prekonať utrpenie a rozvíjať schopnosť pomáhať druhým. „Človek získa lepšie porozumenie pre život. Meditovanie mi pomohlo dosiahnuť pokoj duše. Neprežívam žiadny stres. Vidím svet jasnejšie, som šťastnejší a pripadá mi ľahšie obdivovať krásu prírody,” vyznáva sa japonsky buddhista Masafumi Hirata. Znie to príliš krásne, aby to mohla byť pravda. To najkrajšie však ešte len príde (a presne v tom zrejme spočíva dôvod, prečo toľko ľudí fascinuje buddhizmus): človek tomu nemusí veriť. Stačí to jednoducho vyskúšať.

Milión stúpencov v Európe

Kresťanstvo má trojjediného Boha: Boha Otca, Syna a Ducha svätého. Pre židov je Boh jeden a jediný a človek ho nesmie zobrazovať. V islame sa boh označuje ako Alah, večná tvorivá sila. Buddhizmus nemá žiadnu predstavu o bohu, pretože o absolútne si človek nemôže vytvárať žiadne obrazy. Často sa používajú pojmy ako „prázdnota” alebo „ani tento, ani onen svet”. Keďže sa buddhizmus zaobíde bez boha, často sa nepovažuje za náboženstvo, ale za filozofiu. Podl’a najnovších odhadov má buddhizmus v Európe asi milión stúpencov. V Nemecku existujú rôzne buddhistické spoločenstvá od roku 1903, v roku 1958 sa zlúčili do Nemeckého buddhistického zväzu.

Plynúca a prebúdzajúca sa energia bude v roku draka pôsobiť na naše zmýšľanie a rozhodovanie. Bude sa rodiť viac detí, budú sa uzatvárať oveľa častejšie manželstvá. Podľa čínskeho kalendára sa deti narodené v roku draka stanú silnými osobnosťami. Budú z nich vodcovia s túžbou riadiť ostatných a so silným inštinktom pre spravodlivosť. Budú nebojácne, smelé a odvážne, plné energie a života.

Drak podľa čínskeho znamenia prináša hojnosť, peniaze a hlavne životnú energiu, ktorá bude motorom pre všetky nadchádzajúce zmeny a udalosti. Drak prináša kontrast. Prináša buď veľa pozitívneho, alebo veľa negatívneho, preto svoje odvážne rozhodnutia radšej zvážte i keď to “zastavenie sa” bude stáť asi viac síl než zvyčajne. Životná energia vás totiž nenechá stáť na mieste a len premýšľať ako po minulé roky. Bude vás nútiť konať!

Energia 

V každom smere bude prúdiť energia. Ako v tom dobrom, tak aj v tom nie veľmi priaznivom. Udejú sa veľké prírodné katastrofy, ktoré neostanú bez povšimnutia. No hneď potom nás prekvapí nečakaná dobrá správa. Rok 2012 - rok draka je výnimočný v tom, že nás nenechá stáť na mieste. Budeme neustále na vlne a v pohybe. A tie pohyby budú veľmi výrazné.

Nezabudnime si uvedomiť, že podľa čínskeho kalendára začína rok draka až 23. 1. 2012 a končí 9. 2. 2013.

Východné náboženstvá ako budhizmus a hinduizmus vychádzajú z toho, že všetky živé tvory sa opäť narodia. Naproti tomu západné náboženské systémy, ako je židovstvo, kresťanstvo a islam, vyznávajú, že duša žije večne, ale telo umiera. Učia viere v pominuteľnosť sveta. Ľudia vedia, že raz v budúcnosti zomrú. Čo sa však skutočne stane po smrti? Pokračuje azda existencia života aj po smrti?

To nevieme. Hľadaním výkladov a nádejí, že aj po smrti existuje ešte niečo ďalšie, sa zaoberajú náboženstvá, filozofia aj ezoterika. Osobitne nás priťahujú svedectvá ľudí, ktorí sa ocitli v blízkosti smrti. Zdá sa, že tento zážitok prebiehal takmer vždy podľa rovnakej schémy, ktorú možno stručne zhrnúť takto: tunel, jasné svetlo, pocit šťastia. Všetky osoby s touto skúsenosťou síce neabsolvujú každú jednotlivú zastávku, ale ich správy sa v mnohých bodoch zhodujú. Švajčiarska tanatologička, teda bádateľka, ktorá sa zaoberá zomieraním a smrťou , Elisabeth Kübler-Ross, sa nazdáva: “Zážitok blízkosti smrti je dôkazom, že smrť nie je, že je to prechod do iného, príjemnejšieho stavu.”

Zmiernenie stresu

Psychológ a expert na zážitky blízkosti smrti Dr. Kenneth Ring z univerzity v Connecticute v Spojených štátoch ide dokonca ešte ďalej. Preňho je to “krok smerom k novému človeku s vyšším vedomím”.

Niektorí vedci zostávajú napriek tomu skeptickí a pokúšajú sa nájsť dôkazy, ktoré by objasnili zážitky ľudí, čo sa ocitli v blízkosti smrti, a tak ich spochybnili. V zásade vychádzajú z toho, že telo sa pri prežívaní smrti snaží zmierniť stres, ktorý pociťuje zomierajúci človek. Odborníci, ktorí sa zaoberajú činnosťou mozgu, sa tak napríklad domnievajú, že táto silná psychická záťaž povzbudzuje nervový systém k maximálnemu výkonu. Keď sa k tomu pripojí ešte akútny nedostatok kyslíka, dochádza podľa ich názoru k víziám a halucináciám.

Žiadne halucinácie

Štúdie z britskej univerzity v Southamptone, ktoré vychádzali z výskumu pacientov so zástavou srdca, ukázali, že aj títo ľudia rozprávali o podobných zážitkoch, a to napriek tomu, že mali obsah kyslíka v krvi vyšší o 7% než pacienti, ktorí prežili stav blízkosti smrti. Je to dôkaz, že ich mozog netrpel nedostatočným okysličením, teda nešlo o halucinácie vyvolané akútnym nedostatkom kyslíka!

A ako je to s tvrdením, že telo sa pokúša navodiť stav šťastia, napríklad vylučovaním telu vlastných povzbudzujúcich látok typu endorfínu? Znamenalo by to, že sa tak ľahšie prekoná vážna situácia? Dokázalo sa, že endorfíny nie sú halucinogény, teda ani nemôžu vyvolávať žiadne vízie.

Výskum v tomto smere je však stále ešte len v začiatku. Doposiaľ nedokázal podať skutočné vysvetlenie toho, prečo takmer všetci ľudia hovoria a podobných zážitkoch a pocitoch. Pre dotyčných je však zvlášť dôležité, že po takom zážitku blízkosti smrti už nemajú z umierania strach. Sú si totiž istí, že nejaká forma bytia existuje aj po smrti.

Právne problémy

Vráťme sa k lekárskym poznatkom a problémom. Kedy človeka vyhlásia za mŕtveho? Napríklad pacientom so zástavou srdca sa nedajú namerať žiadne elektrické potenciály mozgu. Pre lekára to znamená, že nastala mozgová smrť a môže pacienta vyhlásiť za mŕtveho. Problémom zostáva, že mnohí lekári, ktorí konštatujú mozgovú smrť, vychádzajú z toho, že sa dotyčný už nemôže vrátiť. Harvard Medical School v Spojených štátoch rozhodla už v roku 1968, že definitívnu kómu premenujú na mozgovú smrť, aby zabránili právnym problémom pri transplantáciách.

Žije duch ďalej?

Kritici tohto postupu sa však obávajú, že pacienti, ktorých vyhlásili za mozgovo mŕtvych, ešte cítia bolesti alebo vnímajú svoje okolie. Dr. Sam Parnia, ktorý na univerzite v Southamptone vedie výskum pacientov, čo mali zástavu srdca, o svojich poznatkoch hovorí:

“Pacienti mali tieto nadzmyslové skúsenosti presne vtedy, keď by sme ich najmenej očakávali – keď už mozog nemohol vykonávať nijakú činnosť ani tvoriť žiadne spomineky.” Z toho Ďalej vyvodzuje: “Výskyt zážitku blízkosti smrti počas zastavenia srdca by mohol znamenať, že vedomie alebo duch existujú ďalej, aj keď sme už zomreli.” Mohlo by to byť tak, že vedomie a mozog existujú nezávisle od seba? A nemohlo by to znamenať, že náš duch po smrti existuje ďalej?”

Môže to byť dôkaz toho, že aj pacienti, ktorých vyhlásili za klinicky mŕtvych, majú k život bližšie, než si lekári myslia. Pacienti v kóme sú zrejme uväznení v oblasti medzi životom a smrťou. Ich vedomie sa síce vzdialilo od tela, ale ešte sa od neho neoddelilo. Neprežívajú azda dokonca to, čo sa s nami deje po smrti? Čo sa presne deje vo vedomí pacientov, ktorí sú celé roky v kóme? Hoci mnohí lekári tvrdia niečo iné, ľudia v kóme, alebo v bdelej kóme nie sú prázdne schránky. Majú aktívne vnímanie, ktoré ich môže previesť znovu z tieňa do života. Možné by bolo koniec koncov aj to, že pacienti v kóme sa ocitli v stave blízkosti smrti: možno sa ešte nachádzajú v tuneli a nemôžu sa odtrhnúť od jasného svetla.

Ochrana bdelou kómou

Bdelá kóma predstavuje mimoriadne záhadný stav, ktorý veda dosiaľ nedokázala objasniť. Nervové dráhy v strednom mozgu sú vyradené z prevádzke, čím je prerušené spojenie medzi predným (veľkým) mozgom a mozgovým kmeňom, napríklad po nehode, pri nedostatku kyslíka v mozgu alebo v dôsledku nádoru.

Kedysi sa predpokladalo , že ľudia v bdelej kóme nevnímajú svoje okolie. Ukázalo sa však, že tento názor je chybný: “Človek môže mať vnútorné vnemy a pocity, aj keď pri tom nemôže reagovať navonok,” vysvetľuje profesor Alan Shewman, americký mozgový špecialista z detskej neurologickej nemocnice v Los Angeles. Lekári došli k poznatku, že dlhý spánok počas bdelej kómy je dôležitou ochranou, pretože vďaka nemu nedochádza v poškodenom mozgu k neurologickému chaosu. Nová terapeutická poučka znie: “Von z postele!” Týmto spôsobom sa má zabrániť, aby sa pacienti navždy ponorili do ochranného stavu kómy.

Prebudiť spomienky

Prostredníctvom každodenných stereotypov, ako napríklad držaním holiaceho strojčeka pri rannej hygiene, sa majú prebudiť spomienky. Nemecký bádateľ Paul Schönle dokázal pomocou záznamu na elektroencefalografe v priebehu 24 hodín, že pacienti v kóme sa znovu a znovu ocitajú “tu”, hoci len na niekoľko minút. Pomocou správnej starostlivosti by ich bolo možné vrátiť z ich mrákotného stavu späť do života. Len asi 10% týchto pacientov by zostalo v kóme. Zvyšok má aj po rokoch v kóme šancu k životu , a to v plnom zdraví!

Veria tomu aj Emily W.Kellyová, Bruce Greyson a Ian Stevenson, lekári a psychiatri zo Spojených štátov. Chceli dokázať, že ľudia, ktorí sú zdanlivo v bezvedomí , prežívajú v skutočnosti zvýšenú činnosť vedomia. Okrem toho ich pacienti dokázali po prebudení opísať predmety alebo udalosti, o ktorých nemali vôbec nič vedieť. Zhodujú sa svojimi kolegami zo Southamptonu. “Domnievame sa…, že vedomie funguje nezávisle od fyzického tela a že tak môže prečkať aj smrť tela.” Azda je to prvý dôkaz existencie presahujúcej smrť.

Skúsenosti z blízkosti smrti: zážitky z onoho sveta

Tanatológovia z celého sveta sa zaoberajú fenoménom  zážitku blízkosti smrti. Bez ohľadu na to, z akej krajiny a kultúry tieto správy pochádzajú , má opisovaný zážitok v zásade rovnaký priebeh.

• Dotyčný človek má silné bolesti , cíti, že sa blíži koniec.
• Počuje, ako ho lekári vyhlasujú za mŕtveho
• Opúšťa svoje telo a pozoruje sám seba zhora
• Pohybuje sa tunelom v ústrety jasnému svetlu , ktoré mnohí označujú ako nebeské. Bolesti ustupujú.
• Nachádza sa v inom, príjemnom svete. Stretáva sa tam s priateľmi a príbuznými, ktorí zomreli už skôr.
• Objavuje sa svetelná bytosť, ktorá mu sprostredkúva pocit nekonečnej lásky a dokonalého šťastia. Mnohí označujú túto bytosť za podobnú Bohu.
• Dotyčnému sa premieta pred očami jeho život.
• Svetelná bytosť ho posiela späť, často so slovami: “Ešte nenastal tvoj čas” alebo “Ešte nie si pripravený na vstup”.
• Dotyčný prichádza k sebe

Rok 2012 je rokom uvoľňovania energií, ktoré sme si ako neznalé duše na seba viazali. Pričasté lipnutie na entitách (duch, minulosť, rôzne príšery, bytosti či už hrôzostrašné, a či krásne) nás mali učiť, mnoho krát oslabiť, len pre to, aby ste videli a spoznali, čo je pre vás dobré a čo nie. Entity a ich vnímanie je skúška, na to nezabúdajte. Vaša duša nie je dlžná žiť v entitách a ani si ich privolávať.

Nezabúdajte, že rok 2012 bol ľuďmi a aj dušami a vzácnymi energiami aktivovaný ako prelomový rok k poznaniu vlastného poslania. Je dané, že sa zvýši nárast duší, ktoré sa spoznajú. Je dané, že sa zvýši vnímanie u ľudí, ktorý svoju dušu spoja so životom. (ľudské telo- mechanizmus života- DNA- podvedomie)

Je dané, že tento rok sa bude zem čistiť od energií, ktoré zanechali kultúry počas svojho pôsobenia na určitých častiach zeme. Očistná voda sa bude prelievať, aby si zem oddýchla.

Nárast energií z vesmíru sa bude dotýkať nás všetkých. Tento rok, je rokom uvedomenia a rastu. Nevnímaví ostanú nevedomí. Budú sa snažiť vnášať do našich duší oslabenie. Oslabenie cez pochybnosti, cez vyvolávanie strachu, neistoty, budú vnášané vzory falošných túžob medzi nás. Umelo vyvolané sny a dôkazy.
Rok 2012 je rokom kde nás opustí veľa duchovných vodcov

Je to znak toho, že život a duše tu na zemi, boli už dostatočne dlho učené. Nezúfajte a neprivolávajte ich k sebe ak k tomu príde. Tým že držíme učiteľov, dávame dôkaz vesmíru, že sme slabí a ešte nepotrební pre zaradenie do vesmírneho spojenia. Na tejto zemi je už dostatočne veľa zrelých duší, ktoré potrebujú aby boli vypočuté. Vypočujte ich. Aj keď nemajú nóbl oblečenie. Je veľa duší, ktoré vás pozorujú.

Ľudstvo má v roku 2012 pochopiť že je schopné vnímať jeden druhého. Nespoliehať sa len na bohov a entity z minulosti tým, že ich neustále privolávate, zabraňujete si tak svojmu vývoju a rastu.

Pričasté vnáranie do minulosti a minulých životov dáva signál vesmíru, že sme stratení. Minulé životy nie sú o vývoji, sú o tom, že nevieme kam smerujeme a že hľadáme neustále iné presvedčenie, ktoré nie je v súlade zo životom, ktorý žijeme. Preto sa zem búri.
Nehľadajte odpovede v minulých životoch, vaša duša nemá čo prečisťovať, je čistá v momente ako prejde vrstvu tejto galaxie. A narodí sa. Tým, že tak ľudstvo koná, koná v prospech tých čo nechcú aby sa tu pokoj a harmónia usadila. Ten kto chce prežiť “teraz” svoj minulý život, je duša nestála a plná pochybností. Žite život nanovo, tak ako je vám dané. Staré zahoďte a nové k sebe pustite.

V roku 2012 sa rozmohne silná vlna manipulácie

Tým, že sa zvýši vnímavosť ľudí zvýši sa aj vnímavosť informácií a energií, ktoré na seba vzájomne vysielame. Mnohí si budú myslieť, že majú veľa duchov na sebe, ale to bude len klam a brána pre mnohé manipulácie. Len aby ste boli oslabený.

Duchovné enetity- informácie našich predkov k nám budú prúdiť a prídu nárazovo, v rôznych časových a miestnych úrovniach. Nezľaknite sa. Nie je to o strachu a o neprajnosti (tá pramení z vnútorného presvedčenia tých, ktorí vám o nich budú vravieť- takto spoznáte ich vlastné túžby a sny a ich malosť, často schovanú za krásny marketing) Tieto informácie majú byť o výuke. Aby sa duše rozpamätali. A aby sa eliminovali tí, čo nás vo vývoji brzdia.

Ak budete cítiť energie okolo seba a zaznamenáte strach je to o tom, že sa k vám blíži nová vlna informácií, ktoré máte vnímať. Ten kto ostane pri prízemnom zobrazení (duch a negativita) ostane bez informácií, ktoré len prídu. A tak bude zastavený vo vývoji. Ostane na úrovni v ktorej je.

Každej energii poďakujte, že vás postretla a vnímajte svoje fyzické telo, ktoré je súčasťou duše. To vám pomôže. A mnohému naučí.

Rok 2012 je o správnom pochopení energií vôkol nás a o správnom pochopení energií z vesmíru. Nezdržiavajte sa s entitami z minulosti. Tie sú brzdou.

Mnohé vzácne energie už opustili túto zem, je na čase aby sme vesmíru ukázali, že životy tu na zemi sú vhodne pripravené a vedia vysielať a mať to čo vesmír potrebuje, aby nezanikol. Ale aby sa rozvíjal, tak ako životy v ňom.

PF 2012

“Tu Teraz: ARIN JASNOVIDKA” (život tisícich mien)

Sme si vedomí a každým dňom môžeme pozorovať, že stredná vrstva sa pomaličky vytráca. Bohatí sa stávajú bohatšími a chudobní sú viac chudobní. Otázka teda znie, čo to má spoločné s očakávaním “konca sveta”. Svet ako taký podľa mňa neskončí. Skončí svet, spoločnosť, prostredie, vnímanie a podoba taká – akú vnímame dnes. Ak bude na svete stále viac ľudí, ktorí budú hladovať a bojovať o existenciu a základné ľudské potreby, dá sa očakávať že ľudia si budú vážiť každodenné veci viac a budú mať ten správny (vďačný) pohľad na svet. No zároveň vznikne nepokoj, pretože pohľad na pár “vyvolených”, ktorí žijú v bohatstve – ostatných ľudí (ktorých je väčšina) nenechá chladných. Nevravím o ľudskej závisti a neprajnosti. Hovorím o ľudskej túžbe po pravde a spravodlivosti. Hovorím o tom, že ľudia ktorým je blízky pocit rovnocennosti, nebudú dlho toto správanie akceptovať a nastane čas, kedy dôjde k masívnym nepokojom.

Nastane svetový protest? Budú ľudia nespokojní do takej mieri, že sa tým zmení politika od svojich základov? Ťažko predstaviteľné, no nie nereálne. Politici a bankéri sú tiež iba ľudia. Ich správanie a rozhodovanie každým dňom približuje ich koniec.

Nehovorím, že je tak rozhodujúci Marec 2012 a blížiace sa voľby do parlamentu. Hovorím o celkovej situácií v politike.

Na svete neexistoval človek, alebo aj skupina ľudí ktorá vládne dodnes. Svet sa mení a je na nás, akým smerom sa bude uberať v nasledujúcich rokoch.

Je veľký trend písať o ničivým pohromách a koncoch sveta. Ľudia to “žerú”, zaujíma ich to a pri čítaní sa im dvíha adrenalín v krvi. Podvedome túžia po niečom novom, niečom veľkom. Chcú ustavične zmenu. Chcú byť svedkom “veľkých” vecí a zažiť dobrodružstvo. Je to prirodzená súčasť človeka, no len do istej mieri. Zabúdame racionálne rozlišovať užitočné od škodlivého.

Smrť, pohromy, záplavy, zemetrasenia…

Neberme život tak vážne! Bojíme sa smrti? Asi áno, nik nevie čo je po smrti. Máme k nej negatívny postoj. Možno sme presvedčení, že smrť znamená utrpenie, bolesť a koniec. No niektoré národy vo svete sa zo smrti radujú. Keď niekto zomrie, tak sa tešia, že odišieľ možno na lepšie miesto.

Urobili sme si zo života modlu. Tvárime sa, akoby sme nikdy nemali umrieť, no smrť je súčasťou života každého jedného z nás. O 100 rokov tu nik z nás nebude. Nech už opustíme tento svet akokoľvek, nebudeme tu. Kde budeme? O tom je už naša viera a tá je rôzna.

No veriť v lepšie a krajšie miesto po smrti, prináša radosť, pokoj a šťastie už tu na Zemi.

Vnímajme svet z pozitívneho pohľadu. Japonský národ má za sebou množstvo zemetrasení. Vďaka ich skúsenostiam a a modernej technike sa zachránilo množstvo ľudských životov. Vďaka vyspelým technológiám prichádza pomoc z celého sveta. Zachránilo sa množstvo ľudských životov.

Verme v lepší zajtrajšok.

Urobme pre svet niečo pekné a dobré už teraz.

Naša budúcnosť je pozitívna

[poll id="4"]

VIDEO

Slnečná aktivita v roku 2012 – predpoklady

VIDEO