Nič netušiace mesto Sparta žije svojím bežným každodenným životom. Náhle sa zem zatrasie. Steny domov pukajú. Ľudia vydesene vybiehajú z rúcajúcich sa domov. Pod troskami rozpadajúcich sa budov umierajú tisíce ľudí. Smrť nerozlišuje medzi slobodnými občanmi a ich otrokmi. Traduje sa, že spartský kráľ Archidamus II. (Vládol asi 476 – 427 pr. n. l) ani v tejto chvíli nestráca duchaprítomnosť – legendy opisujú, ako nechal zvolať armádu a nariadil, aby okamžite opustila mesto. Akoby tušil, že ju zakrátko bude potrebovať. Nadchádzajúcu paniku využívajú heilóti, neslobodní obyvatelia Messenia, ktorí slúžia slobodným obyvateľom Sparty, a povstávajú proti svojim pánom.

Read the rest of this entry

Ak sa vydáme kozmickou loďou smerom od Slnka, dostaneme sa k planéte Mars. Prešli sme asi 80 miliónov kilometrov, čo je približne polovica vzdialenosti medzi Slnkom a Zemou. Na palubnom počítači musíme presne vypočítať okamih stretnutia, pretože Mars sa otočí okolo Slnka za dva roky, a skríži nám tak cestu len raz. Na Mars -nášho najbližšieho suseda- sa pozrieme podrobnejšie: planéta nemá ochrannú atmosféru. Jej povrch je vesmírnym vplyvom vystavený bez akejkoľvek ochrany. Po vode ani pamiatky. Bezútešná, pre život nevhodná púšť. Potom predsa len objavíme malý kopček. Vyzerá ako tvár, ktorá hľadí do neba. Čo to má znamenať?

Read the rest of this entry

Či už veríme v koniec sveta v určitý deň, alebo nie, jedného dňa sa naša pozemská existencia skončí a nastane tak náš osobný koniec tohto sveta. Čo však príde po smrti? Ľudia, ktorí sa ocitli v blízkosti smrti, podávajú znovu a znovu správy o zhodných zážitkoch, hoci pochádzajú z rozdielnych kultúr. Nemohol by to byť dôkaz toho, že smrť neznamená koniec, a predsa po nej niečo nasleduje? Máme dôvod sa báť nášho “osobného” konca sveta?

Read the rest of this entry

Prechádzajúci článok o Fateone 1/2. Bádatelia, ku ktorým patrí napríklad americký astronóm Charles Kowal, majú názor, že planéta Faeton zanikla pred 175 miliónmi „pozemských“ rokov. Podľa nich vtedy došlo k zrážke Faetonu s planétkou, čo bola údajne vesmírna katastrofa obrovských rozmerov, ktorá priviedla celú našu slnečnú sústavu na pokraj zániku. Našou slnečnou sústavou sa vtedy vraj rútili úlomky hornín, ktoré bombardovali planéty aj ich mesiace a napríklad na Marse vytvorili krátery s priemerom 600 kilometrov a hĺbkou 25 kilometrov. Planéty Mars, Jupiter, Saturn, Urán a Neptún podľa tejto teórie navyše pritiahli väčšie úlomky, z ktorých sa stali ich prstence a mesiace.

Read the rest of this entry

Odkedy sa ľudia naučili počítať, veria v moc určitých čísel. Zvláštny význam prikladajú číslu 12. Riadi sa ním astrológia, meranie času i kalendár.

Významom čísel sa zaoberajú numerológovia. Domnievajú sa, že každé číslo má určitý vplyv na ľudí a ich osud. Mnoho významov má predovšetkým číslo 12. Nájdeme ho vo svetskej oblasti: deň sa rozdeľuje na 12 hodín a rok má 12 mesiacov, ale nájdeme ho aj vo sfére duchovnej a abstraktnej: dvanásť bolo apoštolov a dvanásť je znamení vo zverokruhu, ktoré vraj od narodenia ovplyvňujú náš život. Prečo má však číslo 12 v západoeurópskej kultúre taký veľký význam?

Read the rest of this entry