Ak sa vydáme kozmickou loďou smerom od Slnka, dostaneme sa k planéte Mars. Prešli sme asi 80 miliónov kilometrov, čo je približne polovica vzdialenosti medzi Slnkom a Zemou. Na palubnom počítači musíme presne vypočítať okamih stretnutia, pretože Mars sa otočí okolo Slnka za dva roky, a skríži nám tak cestu len raz. Na Mars -nášho najbližšieho suseda- sa pozrieme podrobnejšie: planéta nemá ochrannú atmosféru. Jej povrch je vesmírnym vplyvom vystavený bez akejkoľvek ochrany. Po vode ani pamiatky. Bezútešná, pre život nevhodná púšť. Potom predsa len objavíme malý kopček. Vyzerá ako tvár, ktorá hľadí do neba. Čo to má znamenať?

Neznáme sily stvorili sochu v podobe tváre. Kúsok naľavo sa týči niekoľko útvarov, ktoré sa podobajú pyramídam. Pomaly začíname pochybovať, že by vznikli náhodou. Vyzerajú, ako by ich vytvorila niekoho ruka. Ako už bolo povedané, na Marse neprší a nefúka vietor, pretože tam chýba hustá atmosféra. Že by na Marse bola pred mnohými tisíckami rokov? Od myšlienky, že by útvary vznikli náhodou, upustíme v okamihu, kedy medzi tvárou a skupinou malých pyramíd objavíme obrovskú pyramídu o piatich stranách. Je tak starostlivo a presne vypracovaná, že v žiadnom prípade nemôže ísť o náhodný prírodný útvar.

“Cesta” kozmickou loďou je samozrejme len vymyslená, lebo človek sa ešte nikdy nedostal tak ďaleko od Zeme. Pozorovanie však zodpovedá doterajším vedeckým objavom. Ako sme došli k týmto poznatkom a čo sa vlastne kedysi stalo na Marse? Oblasť, na ktorej sa artefakty nachádzajú , sa volá Cydonia. V 70. rokoch minulého storočia priniesla sonda Viking z tohto územia mnoho fotografií. Niektoré boli dokonca zmazané, pretože nebolo možné na nich nič objaviť. Bádatelia DiPietro a Molinaar obrázky ďalej skúmali pomocou digitálnej fotografie a kontrastných zmien. Nakoniec objavili tvár a pyramídy. Veľká pyramída je označovaná ako pyramída DM: mená oboch bádateľov začínajú písmenami D a M. K vedcom sa čoskoro pripojil Richard Hogland. Zaoberal sa vzťahmi a súvislosťami medzi útvarmi nielen na území Marsu, ale rozoznal aj súvislosti so starodávnymi útvarmi na Zemi ( napríklad Stonehenge a Avebury). Výsledky svojej práce zverejnil v knihách a na mnohých prednáškach: na jednu ho dokonca pozvali z OSN. Zo strany NASA sa však nedočkal žiadnej reakcie ani ponuky spolupráce. Hogland sám si však ešte nebol istý a požadoval ďalšie fotografie. Spomínam si na diskusiu s Hoglandom pri príležitosti verejnej prednášky, počas ktorej agentúru NASA prosil, aby počas nasledujúcej misie na Mars kúpila snímky Cydonia s lepším rozlíšením a zverejnila ich.

V nasledujúcich rokoch som pozorne sledoval všetky publikované fotografie z Marsu – hovorí autor Peter Ruppel. Misia Pathfinder a Global Surveyor buď neuviedla žiadne nové záznamy, alebo neboli zverejnené. Na publikovaných snímkach Cydonia nebolo nič vidieť. Niektoré sondy najprv vôbec nedorazili do cieľa, zhoreli alebo sa zrútili. Žiadny výsledok nepriniesli ani ruské misie.
V ezoterickej a mytologickej literatúre o Marse sa však niečo dozvieme. Planétu obývali staroveké, vysoko vyspelé civilizácie. Energiu Marsu však nevedeli kontrolovať a planétu tak zničili, že sa na nej už nedalo žiť. Tvár hľadiaca k nebu údajne slúži ako varovanie pre prípadných nasledovníkov. Mnohí pozorovatelia si dokonca myslia, že v pravom oku vidia slzu.
Je možné, že niekde hlboko v našej pamäti je uložená spomienka na tragédiu, ktorá sa na Marse stala. Pri najmenšej pripomienke nami potom otrasie podivný strach.
ASTEROIDOVÝ PÁS

Skutočnou apokalypsou bol vznik asteroidového pásu. Podľa matematických výpočtov sa medzi Marsom a Jupiterom musela nachádzať ešte jedna planéta.Volala sa Tiamat: tak to aspoň napísali Sumeri na hlinené doštičky. Planéta je tiež známa ako Faeton. Klinové písmo rozlúštil v druhej polovici minulého storočia americký vedec Zecharia Sitchin. Podľa starovekých záznamov zachytila ​​naša Slnečná sústava nebeské teleso Nibiru. Sumeri ho nazývali Marduk. Teleso obehlo okolo Slnka a potom opäť zmizlo v kozme.
Keď Nibiru vnikol do Slnečnej sústavy a aj keď ju opúšťal, zrazil sa s planétou Tiamat. Až na niekoľko úlomkov, ktoré krúžia ešte dnes po pôvodnej dráhe medzi Marsom a Jupiterom, bola Tiamat úplna zničená. Astronómovia nazývajú tieto pozostatky Kuiperov pás. Dnes už zabudnutí astrológovia Witteho Hamburskej školy používali asteroidy k prognóze a došli k pozoruhodným úspechom.
PLANETA X

“Zločinec” Nibiru, ktorému sa dnes hovorí Planéta X, našu Slnečnú sústavu neopustil. Od dramatické zrážky krúži po obežnej dráhe okolo Slnka a každých 3 600 rokov sa vracia. Potom sa otočí okolo Slnka a zmizne opäť vo vesmíre. Planéta X skríži dráhy planét vždy dvakrát: prvýkrát pri prílete do Slnečnej sústavy a druhýkrát pri odlete. Iba dráhy troch vnútorných planét (Merkúra, Venuše a Zeme) zostávajú nedotknuté.
Pri kataklyzmatickej zrážke Nibiru s Tiamat pred mnohými a mnohými rokmi vznikla z úlomkov Tiamat planéta Zem a tiež náš Mesiac. Tak je to napísané na hlinených tabuľkách, ktoré Sitchin preložil.

Ak by sa kozmická katastrofa tak či onak odohrala, zostala by uložená v pamäti našej Matky Zeme ako veľké trauma. U Sumerov vyvolávali pojmy Nibiru či Marduk obrovský strach. Aj my sa Planéty X veľmi bojíme.
Nevieme presne ani to, kedy sa Planéta X dostala do Slnečnej sústavy naposledy. Preto si nemôžeme ani vypočítať, kedy sa vráti. Existujú hypotézy astronómov z rokov 2003 a 2004, ktoré NASA čiastočne potvrdila, ale neskôr k nim pristupovala s veľkou rezervou. Všetky informácie z tohto prameňa by sme mali ignorovať. Slúžia len na tomu, aby nás zmiatli a nahnali nám strach.
Podľa iných výpovedí údajne Planéta X do našej Slnečnej sústavy vnikla v roku 3761 pred Kristom a ešte v roku 161 pred Kristom. Potom by sme na tom boli dobre, pretože by sa objavila až v roku 3440. Rok 3761 pred Kristom je zaujímavý ešte z iného dôvodu: jedná sa o začiatok židovského kalendára. V tejto dobe, kedy bolo v Mezopotámii (Iraku) zavedené písmo, sa začala vyvíjať aj naša kultúra a historické vedomie.

Počiatky ľudskej kultúry sú v našom vedomí i podvedomí spojené s mocnými zásahmi bohov a všetkého nadpozemského. V šiestej kapitole Genesis je napísané, že synovia Boží zostúpil z nebies a videli, že dcéry človeka sú krásne. Vybrali si medzi nimi ženy, ktoré im porodili deti: tým sa v ezoterické literatúre hovorí Anunaki. A tu sa kruh uzatvára, pretože pre Anunaky bola planéta Nibiru ich domovom, ktorý každých 3 600 rokov putoval do našej Slnečnej sústavy.

Medzi nemecky hovoriacim obyvateľstvom je sumerská mytológia oveľa menej známa ako u našich anglosaských susedov a na juhu. Vo februári 2009 sa v Ríme konal kongres Návrat Planéty X, Nibiru. Zúčastnili sa ho všetci svetoví experti, ktorí sa zaoberajú vesmírnym telesom Nibiru.

Článok je preložený z knihy “Jak přežít rok 2012″